utorok 7. júla 2015

Kniha- Na vine sú hviezdy

Ahoj všetci :) Vítam vás pri novom článku v ktorom by som chcela rozobrať knihu Na vine sú hviezdy. Zároveň sa chcem ospravedlniť za neaktivitu. Všetci to poznáme- koniec školského roka, písomky, stresy... A zároveň som sa doteraz nedokopala k tomu aby som začala písať. Nieže by ma to nebavilo, jednoducho keď na to nemáte náladu, tak by ten článok nestál za nič. A tak teraz, pri zamračenom počasí tu píšem tieto slová :) Čo sa týka toho o čom idem písať, nad tým som moc nerozmýšľala. Minulý článok bol o Prahe v ktorej som zatiaľ nebola. Preto som vám tu chcela dať článok o niečom čo som už videla (v tomto prípade čítala). Najprv som chcela spraviť niečo o seriáloch ktoré som videla, no potom som sa zamyslela nad knihou. A tú som si aj vybrala :) Dosť už bolo mojich obkecávačiek idem na to :)

Na vine sú hviezdy

Na vine sú hviezdy- moja najobľúbenejšia kniha od Johna Greena (čítala som 3 a pol :) ) Kniha ktorú som čítala pred skoro dvoma rokmi a kniha ktorá ma donútila sa na svet pozerať trocha inými očami. Kniha nad ktorou som sa zamýšľala veľmi dlho. Kniha vynikajúceho spisovateľa, ktorý ju napísal tak, ako by ju nenapísal nikto iný. Kniha z ktorej si každý človek zoberie nejaké posolstvo. Jednoducho nie obyčajná kniha (možno si hovoríte, že sú to silné slová od dievčaťa, ktoré túto knihu 1x čítalo v 11 :) ). No ale dosť už písania o tom aká je táto kniha úžasná (a ona je). 


Ako už väčšina z vás vie (túto knihu v priebehu tých dvoch rokov čítalo naozaj veľa ľudí) kniha Na vine sú hviezdy je o 16 ročnom dievčati Hazel, ktorá má rakovinu. Musím sa vám priznať, že v knihe som Hazel veľmi obdivovala. Presnejšie som na nej obdivovala to, aká je inteligentná, ako nerieši zbytočnosti, aká je silná a ako nezištne pomáha druhým. Veľmi sa mi páči ako rozmýšľa a ako sa nezaoberá tým, čo si o nej myslia  druhý. Gus je proste Gus. Jeden z mojich obľúbených hlavných hrdinov, ktorý je vtipný a zároveň sa snaží správať dospelo. Je veľmi jedinečný a keď si niečo zaumieni chce to mať. Vždy podrží svojho najlepšieho kamaráta Isaaca. Isaac- dalšia postava, ktorý tento príbeh zdokonalila, pretože priateľa aký je on by si prial mať každý (a to jeho "always" s Monicou). Ďalej som strašne mala rada Gusových rodičov :)

Celá kniha je veľmi prepracovaná, a v závere aj samotný John Green píše, že musel prečítať veľa kníh o rakovine, aby ju vôbec mohol napísať. Kniha ma prekvapila aj prekladom (hlavne citáty), je prekvapivo dobre preložená a veľmi sa mi páči aj v slovenčine (čítala som ju aj v angličtine takže pls). Je krásna a aj keď trebárs moc nečítate tak si ju zamilujete (aj moja sestra si ju a to ju veľmi knihy nebavia). Určite odporúčam aj film, kde vybrali výborných hercov nielen hlavných postáv. :)

PS: Tiež sa tešíte na film Papierové mestá? Ja veľmi :D

Teri :*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára